Napriek pomerne prísnemu legislatívnemu a inštitucionálnemu rámcu pracovná migrácia z tretích krajín na Slovensko v ostatných dvoch až troch rokoch významne rastie (v porovnaní s rokom 2015 narástol počet pracovníkov z krajín mimo EÚ viac ako päťnásobne, zo 6 100 na 35 500 – štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, zaokrúhlené).

​

Napriek tomu slovenskú ekonomiku naďalej ovplyvňuje nedostatok pracovnej sily v širokom spektre profesií, čo môže potenciálne viesť k obmedzeniu hospodárskeho rastu, zníženiu produktivity a k zastaveniu inovácie. Napríklad podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska a inštitútu INEKO, publikovaného v apríli 2018, sa až 38 % slovenských zamestnávateľov vyjadrilo, že boli nútení odmietnuť zákazky v dôsledku nedostatku pracovnej sily, pričom každá druhá firma chcela tento problém riešiť zamestnávaním zahraničných pracovníkov. SR tak po prvýkrát vo svojej modernej histórii čelí požiadavke na liberalizáciu svojej doposiaľ reštriktívnej politiky pracovnej migrácie.

​

V krátkej budúcnosti bude trh práce čeliť aj ďalším hlbším zmenám vyplývajúcim z nepriaznivej demografickej situácie (starnutia populácie, poklesu populácie v produktívnom veku, emigrácii) či ďalším možným štrukturálnym zmenám spojeným s rastúcou potrebou (vysoko) kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá na trhu chýba. Tento dramatický vývoj zároveň prebieha v kontexte, keď sa u verejnosti významne posilnilo negatívne vnímanie migrácie a rastú prejavy rasizmu a xenofóbie.

​

Slovenská vláda v roku 2018 situáciu reflektovala prijatím Stratégie pracovnej mobility cudzincov, v ktorej nastavila krátkodobé aj dlhodobé opatrenia na zjednodušenie prijímania zahraničných pracovníkov. Ak však Slovensko má uspieť v globálnej súťaži o kvalitnú pracovnú silu a talenty, je nevyhnutné čo najskôr vytvoriť komplexnú a účinnú politiku pracovnej mobility s cieľom aktívne motivovať zahraničných pracovníkov, študentov či podnikateľov k príchodu na Slovensko, pričom je potrebné zohľadniť sociálnoekonomické potreby krajiny a osvedčené postupy v iných krajinách EÚ a zdôrazňovať sociálnu súdržnosť vrátane ochrany práv domácich a zahraničných pracovníkov.

​

Európska migračná agentúra v tomto kontexte asistovala Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) a Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny pri príprave a predložení projektu, zameraného na zavedenie uvedenej stratégie do praxe, Európskej komisii v rámci programu na podporu štrukturálnych reforiem (Structural Reform Support Programme).