Výskumná správa: „Vrátim sa na Slovensko?“

Zisťovanie motivácií a determinantov potenciálneho návratu späť na Slovensko bolo realizované formou kvantitatívneho dotazníkového prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo spolu 1 627 Slovákov žijúcich v 52 krajinách sveta s prevažujúcim zastúpením európskych krajín.

Z našej vzorky Slovákov v zahraničí väčšina (48 %) nevylučuje návrat na Slovensko, hoci o ňom aktuálne neuvažuje, a 30 % ho má v dlhodobom alebo v krátkodobom pláne. Naopak, necelá štvrtina respondentov je nateraz rozhodnutá, že sa neplánuje vrátiť. Ako najväčšie prekážky návratu naši respondenti uvádzajú nízke mzdy v pomere k životným nákladom na Slovensku, nedostatok príležitostí vo svojom odbore a s tým súvisiace neadekvátne možnosti pokračovať v kariére, ktorú si vybudovali v zahraničí. Veľká časť respondentov zároveň vykazovala vysokú mieru integrácie a osobnej spokojnosti so životom a prácou v zahraničí, čo znižuje ich záujem o potenciálny návrat. Na druhej strane samotný fakt, že aj Slováci, ktorí sa neplánujú vrátiť, si našli čas vyplniť dotazník, ukazuje, že majú záujem zotrvať v spojení s rodnou krajinou a prispievať k jej rozvoju.

Popri rodinných dôvodoch je najsilnejším motivačným faktorom pre prípadný návrat na Slovensko pracovná ponuka, pričom atribúty takejto ponuky by mali byť najmä finančné ohodnotenie, ktoré by zlepšilo aktuálnu životnú úroveň respondentov, možnosť kariérneho rastu a flexibilita pracovného času. V súvislosti s atribútom finančného ohodnotenia však treba zároveň poznamenať, že Slováci sa poväčšine (72 %) cítia vo svojej práci v zahraničí adekvátne ohodnotení.

Zaujímavým zistením je, že skoro tretina opýtaných sa v minulosti vrátila na Slovensko, ale po čase opätovne emigrovala do zahraničia. Ako najvýznamnejšie faktory opätovného návratu do zahraničia boli respondentmi identifikované napríklad lepšia pracovná ponuka v zahraničí, sklamanie z organizácie práce a pracovných podmienok či nevyužité vedomosti a skúsenosti zo zahraničia po návrate na Slovensko. Z nášho prieskumu vyplýva, že táto skupina ľudí, ktorá sa na Slovensku po návrate zo zahraničia sklamala, svoj návrat späť na Slovensko nezvažuje. V tejto súvislosti je táto skupina zaujímavá na podrobnejší (kvalitatívny) výskum, keďže u nej možno skúmať faktory, ktoré zlyhali v procese ich reintegrácie do slovenského prostredia, ako aj dôvody pre ktoré prípadne neboli schopní využiť vedomosti a skúsenosti získané v zahraničí po návrate na Slovensko.

Pokiaľ ide o sociodemografické údaje našej vzorky, väčšina respondentov bola v strednom, resp. produktívnom veku (30 až 45 rokov) a žila s partnerom/partnerkou či manželom/manželkou v zahraničí. Najčastejšie mali stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie, a to najmä v odboroch ekonómia a manažment a v humanitných a spoločenskovedných odboroch.

Kompletné zistenia a výsledné odporúčania nájdete na tomto odkaze.